slideshow 1 slideshow 2

Nachádzate sa tu

Kultúra

Kultúrne pamiatky

   Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla je chránený Pamiatkovým úradom SR ako národná kultúrna pamiatka. Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 10297 / 0.
   Chrám má svätyňu orientovanú na východ, vstup do chrámu je zo západnej strany.
   Chrám dal podľa typového projektu z konca 18. storočia postaviť gróf Peter Sirmai v roku 1802 - jeho barokovo - klasicistický slohový výraz možno preto považovať už za mierne oneskorený.
   V roku 1920 bol chrám obnovený.
   Od roku 1995 do roku 2005 sa reštauroval neorokokový ikonostas z poslednej tretiny 19. storočia, ktorý evidentne nie je pôvodný. Reštaurátorským prieskumom sa zistilo, že pôvodne bežný drevený kríž z nástavca s Kalváriou vo vrchole ikonostasu pochádza zo začiatku 16. storočia, z obdobia neskorej gotiky - je teda podstatne starší ako chrám. Aj niektoré ikony sú staršie, datované boli do 18. storočia. Skladanie ikonostasov zo starších i nových ikon, vrátane prispôsobenia použiteľnej časti architektúry ikonostasu zo starého chrámu v novom chráme, bolo v našom regióne úplne samozrejmé - môžeme sa s ním stretnúť v mnohých gréckokatolíckych chrámoch.
   V roku 1995 bola tiež realizovaná obnova náterov fasád chrámu - nie však v autentickej, slohovému výrazu zodpovedajúcej podobe.
   V roku 1977 a 2000 sa obnovovala vnútorná výmaľba chrámu - opäť nie na základe umelecko - historického výskumu či reštaurátorského prieskumu.
   Ústredným priestorom chrámu je svätyňa s mierne ustupujúcim pôdorysom oproti lodi a polkruhovým záverom. Loď chrámu s obdĺžnikovým pôdorysom je zaklenutá dvoma poľami pruských klenieb, dosadajúcich na hranolové piliere, ktoré sú vložené do priestoru. Na západnej strane je na celú šírku do lode vsunutá trojosová empora obdĺžnikového pôdorysu s oblúkovými otvormi do lode na úrovni lode i empory.  Veža, situovaná v osi lode nad emporou a povala sú prístupné zvonku schodiskom na južnej strane veže. Krov veže i lode so svätyňou je pôvodný, tesársky.

Pravoslávny chrám Presvätej Bohorodičky

   Pod vplyvom uvedomovania si vlastnej identity a vďaka misii Ruskej Pravoslávnej Cirkvi, začínajú aj na našom území vznikať prvé centrá Pravoslávia, ako Ižský, či Ladomírsky monastier, ktoré ako nositelia pravoslávnej viery, duchovnosti, nanovo obnovujú ďalšie pravoslávne farnosti, medzi ktorými bola aj prvá pravoslávna farnosť na južnom Zemplíne - Rebrín (dnešná Zemplínska Široká).
   Koncom r. 1926 si rebrínski pravoslávni veriaci vybudovali modlitebňu (drevený barák), v ktorom sa schádzali na bohoslužby. V r. 1929 si začali svojpomocne stavať chrám, ktorý bol dokončený a posvätený v r. 1934 Preosvieteným Dr. Damaskinom, biskupom mukačevsko - prešovským.
   Chrám, ktorý bol zasvätený Narodeniu Prečistej Devy Márie je postavený v staroruskom slohu s architektonickými prvkami neobaroka. Kto je autorom projektu rebrínskeho chrámu nie je známe. Hoci chrám niekoľkokrát prešiel úpravami exteriéru aj interiéru, jeho súčasný stav vystihuje autentickú podobu tejto sakrálnej stavby.
   Súčasťou vybavenia chrámu je 4-radový ikonostas zhotovený v 20-tych  rokoch 20-teho storočia, typický pre byzantsko - karpatskú kresťanskú tradíciu. Jeho autorom je ikonopisec jeromonach Josif (Popovič) z Ižského monastiera (Zakarpatská oblasť, Ukrajina). Chrám je takisto rozpísaný freskami s biblickými výjavmi z konca 30-tych rokov minulého storočia, ktoré sú dielom akad. maliarky, mníšky Jany Raitlingerovej.
   V interiéri chrámu sa nachádza aj niekoľko pamiatok zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu - bohoslužobné súpravy,  tepaná čaša s diskosom z prvej polovice 18. storočia, pozlátená čaša z polovice 19. storočia a klasicistická olejomaľba na plátne, zobrazujúca Víťazstvo sv. archanjela Michaela z prvej polovice 19. storočia.

Stránky

Theme by Danetsoft and Danang Probo Sayekti inspired by Maksimer